Odkrytá duša ministra
Včerajšia hodina otázok konečne úplne odkryla dušu Jána Mikolaja - až na nacionalistickú dreň. Ak by to nebolo smutné tak by som sa aj zasmial na irónii, že ide práve o ministra školstva. O ministra školstva, ktorý by sa mal snažiť budovať moderné, vzdelané, tolerantné a európske Slovensko... Jeho však narastajúca maďarofóbnosť mladých ľudí nevzrušuje. Nie, lebo on ich chápe - lebo v hĺbke svojej duše cíti rovnako...
Ako mám takto ako slovenský Maďar dôverovať ministrovi školstva, že nebude robiť rozdiely medzi školami s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským? Veď cítim, že on by najradšej tie maďarské školy zatvoril a všetci by pekne chodili do slovenskej školy...
Nacionalizmus ako štátna doktrína
Keď sa SNS pred dvoma rokmi dostala do vlády, nám kritikom bolo vysvetlené, že nemáme byť hysterický - žiaden primitívny nacionalizmus sa konať nebude, lebo SNS je už moderná pronárodne orientované strana. Bohužiaľ sa počas posledných rokov ukázalo, že myšlienky lídrov SNS boli moderné naposledy v 19. storočí a jediné čo zostalo je protimaďarský nacionalizmus. Posledný rok navyše sledujeme súťaž o národne cítiacich voličov, keď SMER, HZDS-ĽS a SNS predháňajú v plamenných prejavoch, v dvojkrížoch a megazástavách vlajúcich na Devíne.
Táto vláda nielenže zlegalizovala nacionalistov a ich myšlienky - ale časť z nich prebrala a urobila z nej štátnu doktrínu. Premiér nikdy nespomína občianske Slovensko - iba Slovensko národne cítiace, Slovensko pre Slovákov...
Čoraz viacej sa však obávam, že v takomto štáte nie je pre menšiny miesto...